Hovorí sa, že najkrajší pohľad je z konského chrbta. Možno. Aký je však pohľad človeka, ktorý ide po ceste až po tom koňovi sa už nehovorí. Asi by sa mali dať namontovať všetkým koňom na uši spätné zrkadlá, aby jazdec videl, čo za ním zostáva. Prechádzať sa po chodníčkoch v okolí jazier je naozaj úžasná romantika. Nech ale niekto skúsi tadiľ ísť na bicykli, alebo nebodaj tlačiť kočík, či stačí keď budú okolo neho bežkať deti, uvidí, koľko hnojiva (a zadarmo) si prinesie domov. Chcem ale upozorniť na jednu novinku - a to je kúpanie koní v jazere. Samozrejme tom väčšom, kde sa chodia kúpať ľudia. Stalo sa mi to minulý rok - a nie raz, že som prišla s deťmi k jazeru a vo vode po kraji plával rovnomerne rozmiestnený konský trus. Obďaleč sediaci pán na mňa začal kričať, aby sme nešli do vody, že tam pred chvíľou kúpali dva kone. No myslela som si to. Chcem upozorniť na to, že nie sme na divokom západe, ani nie je čas lokajov, ktorí po svojich pánoch konský trus zbierali. A naozaj chcem veľmi pekne poprosiť jazdcov, aby nekúpali kone v jazere, lebo moje deti sa tam kúpavajú a žiaľ, občas sa tej vody aj napijú. Možno aj oni majú, alebo raz budú mať deti.

Ďakujem.