Kto zostal ešte dnes v jedálni ako „pamätník“ z čias v rokoch 1974 – 1986, keď sme sa v rámci vtedajšieho ZRPŠ venovali aj kvalite stravovania?

Na sklonku uvedeného obdobia, v roku 1985, som nastúpila do zamestnania v tejto školskej jedálni ako kuchárka. Teraz som vo funkcii vedúcej jedálne a tiež hlavnej kuchárky. V terajšom kolektíve štyroch spolupracovníkov sme dvaja „pamätníci“ vášho pôsobenia v ZRPŠ, a to spolu s kuchárkou Máriou Kleinovou, ktorá je verná tejto jedálni od roku 1984. Spomíname aj na vami každoročne poriadané spoločenské plesy ZRPŠ, pri ktorých sme aj vypomáhali.

Aká je dnes „zostava“ ďalších spolupracovníkov?

Sú to pracovníčky prevádzky školskej jedálne – Mária Repková a Cecília Rybanská, ktorá zabezpečuje aj výdaj stravy v materskej škôlke.

Zo strany vašich stravníkov, či už žiakov alebo i dospelých „externistov“, ku ktorým v poslednom čase patrím aj ja s manželkou, tiež naša vnučka Barborka, sa ku kvalite stravy môžeme vyjadriť s nadmierou spokojnosti. Akoby sa varilo podľa receptov našich babičiek. A to aj napriek skromnej „jednotkovej cene“. Ide o pestrý jedálny program, o jedlá pestro zmyselne (v tom je tá „babička“) dochutené. Zaujímalo by ma, či sa stretávate aj s kritickými negatívnymi ohlasmi?

Pokiaľ ide o dospelých stravníkov, čiže najmä externých stravníkov, myslím si, že odovzdaný prázdny tanier hovorí sám za seba. Deti v puberte by zrejme rady videli na tanieroch aj „moderné“ jedlá, ako sú pizza, ďalej produkty známe z prevádzok McDonald a podobne. Ale táto moderna, nakoľko nezodpovedá zdravej výžive v mladom veku, nie je pre školské jedálne dovolená.

Stravujú sa u vás aj niektorí naši dôchodcovia. Túto myšlienku som kedysi, tiež ako poslanec, inicioval cez naše Rusovské noviny. Som rád, že táto iniciatíva má svoju živnú pôdu aj v súčasnosti. Aký máte súčasný stav externých stravníkov? Koľkých by ste ešte mohli pribrať?

Máme okolo 15 externých stravníkov. Pribratie ďalších je limitované kapacitnou normou našej jedálne, ktorá zodpovedá terajšiemu počtu externistov.

Iste nezaškodí informácia o súčasnej cene stravnej jednotky obedov pre externistov.

Cena obedového lístka, ako sa zvykne uvádzať – cena kompletného menu – je u nás 65 Sk. Je v tom polievka, hlavné jedlo, striedavo väčšinou mäsité a občas i bezmäsité, a zväčša zeleninové prílohy.

Odskočme si do zahraničia. Fíni sú považovaní za vzor v školskom stravovaní. Od čias II. svetovej vojny podávajú žiakom bezplatné obedy. Samozrejme, na naše pomery, o tom „bezplatnom“ by som použil to bugárovské „o tom po tom“. Ale, čo je zvlášť zaujímavé, stravu podávajú formou švédskych stolov. Je na nich hlavné jedlo, prílohy, zeleninové šaláty, pečivo. Každý si môže nabrať podľa chuti. Na pitie je voda a mlieko. Nepredpokladám možnosť kopírovania uvedeného fínskeho „menu“, ale čo niečo obdobné, pokusne, zatiaľ krátkodobo, zorganizovať, odskúšať?

Či sme boli, alebo či už nie sme dotovaní štátom na prevádzku jedálne, jednoducho v žiadnom prípade nie je dostatok finančných zdrojov na to, aby sme sa uberali podobnou cestou. S ohľadom na ročné obdobia sa v jedálnom programe vyskytujú produkty týchto období, keď napríklad každý rok organizujeme aj dni plodov jesene.

Čo by ste k problematike školského stravovania – či už všeobecne alebo v podmienkach vašej školskej jedálne – dodali, odkázali, želali si?

Naša jedáleň bola vybudovaná v roku 1965. Potrebovala by predovšetkým rozsiahlejšiu rekonštrukciu, s nutnou výmenou niektorých kuchynských strojov, najmä robota, ktorý je v podstate „dušou“ prípravy jedál, ďalej plynového sporáka a ohrievacieho pultu. Niektoré stroje si pamätajú aj uvedený rok 1965, to znamená – sú v prevádzke už 43 rokov! Tiež je potrebné rekonštruovať aj iné vybavenie objektu, napríklad okná, podlahy a najmä toalety.

Nuž čo na záver? Snažíme sa na nezávideniahodnom kuchynskom zariadení chutne a pestro variť a obslúžiť k spokojnosti našich stravníkov, školákov i neškolákov. A to nás ešte na záver každého pracovného dňa čakajú „rajóny“ – čiže tie menej odborné povinnosti – a to kuchyňu, stroje, nástroje a nádoby a jedáleň dať do náležitého poriadku. Pri tejto každodennej drine nám milo padne, že aspoň niekto sa mienil aj s nami, fakticky s ťažšie manuálne pracujúcimi v školstve, v rámci uverejňovania dianí o živote v Rusovciach, porozprávať.

Za rozhovor ďakuje

RNDr. Alexander Berkovič,
poslanec MČ