Rusovce mali viac pomenovaní. Rimania pomenovali túto osadu Gerulata. Nemecké obyvateľstvo bývalého Rakúska nazvalo túto obec Karlburg. Maďarské obyvateľstvo sa držalo názvu Oroszvár. Dnešné pomenovanie Rusovce vychádza zo spomenutej maďarskej verzie.

Stopy po najstarších ľuďoch v okolí dnešných Rusoviec siahajú až do staršej doby bronzovej (približne 2200 – 600 r. pred Kr.). Nálezy tohto obdobia reprezentuje niekoľko hrobov, keramika, dobové nádoby, šperky a rôzne úžitkové predmety. Osídlenie počas mladšej doby železnej dokumentujú nálezy hrobu laténskej kultúry (Kelti) z obdobia r. 250 – 125 pred Kr.

V období rokov 12 – 9 pred Kr. prichádzajú na dnešné územie Rusoviec Rimania. Najvýznamnejšou pamiatkou na toto obdobie je vojenský tábor Gerulata, ktorý bol súčasťou hraničného opevnenia Limes romanus. Rozkvet rímskej Gerulaty sa datuje do 2. až 4. storočia. V 5. storočí Gerulata pod tlakom germánskych kmeňov zaniká. Priamo na jej antických zvyškoch vyrástlo v 9. storočí slovanské osídlenie, z ktorého máme tiež zachované archeologické nálezy.

Najstaršia písomná pamiatka z roku 1208 s názvom dnešných Rusoviec je listina kráľa Ondreja II. (+ 1235), ktorou potvrdil založenie benediktínskeho opátstva v Lebényi (Maďarsko), ktoré začali stavať na jeseň 1202. V susedstve kláštorných majetkov sa spomínajú i Rusovce ako terra Uruzwar (alebo Wruzwar). Dátum listiny je z 19. augusta roku 1208.

Rusovce boli v prvých storočiach existencie uhorského kráľovstva významnou pohraničnou pevnosťou. V druhej polovici 14. storočia nadobudli význam už aj ako obchodné stredisko. Predpokladom sľubného rozvoja stredovekého osídlenia bola poloha pri dôležitej cestnej komunikácii z Uhorska do Rakúska, cez Magyaróvár a Hainburg, do Viedne. Výhodnou polohou na obchodnej ceste došlo v priebehu 15. storočia ku kontinuálnemu hospodárskemu rozvoju Rusoviec. V roku 1439 sú Rusovce spomenuté ako Oppidum Orozvar (vidiecke mestečko). Tento status si zachovali až do roku 1908.

Z roku 1453 pochádza najstarší dochovaný údaj o židovskej komunite (o jej prítomnosti svedčili synagóga a židovský cintorín, ktoré však boli zlikvidované v priebehu 20. storočia). V 15. storočí vlastnila Rusovce šľachtická rodina Tompekovcov, neskôr sa stal vlastníkom Štefan Josa. V rokoch 1515 až 1575 územie osídlili v štyroch migračných vlnách Chorváti. V roku 1613 prebehla znovu výstavba Kostola sv. Víta. Z roku 1659 pochádza prvá písomná zmienka o existencii školy. V rokoch 1668 až 1669 sa uskutočnila výstavba Kostola sv. Magdalény.

V roku 1646 gróf Štefan Zichy, predseda Uhorskej komory, získava panstvo Rusovce. Táto rodina sa stala takmer výlučnými zemepánmi obce na ďalších 200 rokov. V druhej polovici 18. storočia tu vzniká vidiecke sídlo zichyovského panstva. Kaštieľ v Rusovciach považuje vtedajšia verejná mienka za najkrajší v Mošonskej župe. V rokoch 1841 – 1846 prestavuje gróf Emanuel Zichy Ferrari zámok podľa vzoru anglických panstiev v tudorovskom štýle ako pozornosť manželke, ktorá pochádzala z Anglicka.

K ďalšiemu rozvoju rusovského kaštieľa a parku došlo po roku 1872. V roku 1872 kúpil kaštieľ a priľahlé panstvo gróf Hugo Henckel a vybudoval tu žrebčinec. Za jeho života sa stali Rusovce známym miestom jazdectva a chovu koní.

V roku 1906 kupuje panstvo, kaštieľ a žrebčinec korunná princezná Stephania spolu s manželom, maďarským šľachticom Elemírom Lónyayom. Záhradu kaštieľa považovala vtedajšia verejnosť za jednu z najkrajších a najpestovanejších veľkopanských sídiel. K parku patrilo aj veľké záhradníctvo Stephaneum, ktoré bolo známe aj mimo župy. Malo 36 skleníkov a obchodovalo vo veľkom aj formou zásielok železničnou dopravou do celej Európy.

V roku 1920 podľa Trianonu boli Rusovce začlenené do Maďarska a po II. svetovej vojne boli podľa parížskej dohody 15. októbra 1947 pričlenené k Československu. Od 1. januára 1972 boli pričlenené k hlavnému mestu Slovenskej republiky Bratislave.

(red.)