Začnime azda tým, čo sa v končiacom roku podarilo?

Máme za sebou rok naplnený udalosťami – v spoločenskej i ekonomickej rovine. Veľa síl sme venovali príprave najväčšieho podujatia – oslavám 800. výročia prvej písomnej zmienky o Rusovciach. O ich význame svedčí aj návšteva prezidenta SR a primátora Bratislavy, myslím, že tým vyjadrili svoj vzťah k našej mestskej časti. O tejto udalosti sa pohovorilo a popísalo veľa, nebudem zachádzať do podrobností, no chcem aj na tomto mieste vysloviť ešte raz úprimné poďakovanie všetkým, čo priložili ruku k dielu – či už občianskym združeniam, sponzorom, jednotlivcom, pracovníkom úradu... Veľmi si to cením a verím, že nám spolupráca vydrží aj naďalej. Samozrejme, nezakrývam si oči pred nedostatkami, drobné sa vyskytli aj pri tejto akcii, no ohlasy našich spoluobčanov sú poväčšine kladné, pochvalné. Myslím si, že ako organizátor naša mestská časť rozhodne obstála.

 

 

Popri najvýznamnejšej spoločenskej udalosti sa však veľa udialo aj v skvalitnení každodenného života Rusovčanov.

Mali sme naplánovaných viacero investičných projektov, ktoré sa z veľkej časti podarilo naplniť. Za dôležité pokladám vyriešenie vykurovacieho systému v ZŠ, na čo sme dostali financie z envirofondov v objeme 3,6 mil. korún (MČ sa podieľala cca 700-tisícmi Sk). Išlo o kompletnú realizáciu kotolne, uvedenie do prevádzky tepelných čerpadiel atď. Vykurovanie v škole je dnes šetrné k životnému prostrediu a úsporné. Samozrejme, akcia sa podarila najmä na základe dobre pripraveného projektu.

Som rád, že vďaka šikovnosti a operatívnemu prístupu sa podarilo – aj napriek časovej tiesni a iným problémom – úspešne dovŕšiť aj realizáciu náučného chodníka, ktorý naozaj spĺňa najnáročnejšie kritériá. Chcel by som na tomto mieste vyzdvihnúť prácu Ing. Straku, nielen ako riaditeľa RUSEKO, ale najmä ako pracovníka úradu, s ktorým pripravujeme investičné akcie a on vedie ich realizáciu. Náučný chodník sa realizoval aj vďaka invenčnému prístupu a pomoci PhDr. Hrubej, ktorá pripravila obsahovú a grafickú stránku informačných tabúľ.

 

 

Niektoré projekty však stále čakajú na realizáciu...

Som sklamaný, že nám ani na štvrtý raz neprešiel europrojekt na úpravu námestia. Hlavný problém je pravdepodobne v tom, že naše námestie je priveľké, otvorené, zahŕňajúce širšie územie. Preto je aj rozpočet väčší. Predstava zadávateľov je podporiť skôr menšie, uzavreté námestia. V budúcnosti sa budeme o európske financie uchádzať opäť, no pravdepodobne budeme musieť projekt rozdeliť na viacero častí. Ten súčasný zahŕňal tri aktivity – revitalizáciu zelene, úpravu chodníkov a dlažieb, a tiež návrh na vybudovanie detského ihriska. Dodržať striktné podmienky výzvy nie je ľahké, no príležitosť získať peniaze nepustíme a keď zverejnia výzvy, určite podáme ďalší projekt. S opravou chodníkov však nebudeme čakať, tá je na budúci rok nevyhnutná, čo bude možné realizovať až po schválení navrhovaného rozpočtu MČ na roky 2009 – 2011.

Vzhľadom na nenaplnenie kapitálovej zložky rozpočtu sa nám zatiaľ nepodarilo realizovať ďalšie plány – napr. vybudovanie „zeleného“ parkoviska pred ZŠ, zateplenie fasády a výmenu okien na škôlke.


Najvýznamnejším projektom budúceho roka je aj v zmysle priorít Hl. mesta SR Bratislavy realizácia kruhovej križovatky.

Áno, je to veľký a významný projekt. Takéto riešenie výrazne ovplyvní bezpečnosť v Rusovciach. Nejde len o križovatku, ale aj súvisiace stavby – napr. prekládku inžinierskych sietí a pod. MČ pripravuje projekt na územné rozhodnutie a projektovú dokumentáciu, financovanie týchto súčastí je naším záväzkom. Stavebné povolenie bude zasa záležitosťou mesta. Z mesta je vyčlenených 15 mil. Sk, no podľa najnovších štúdií by mala realizácia stáť 25 miliónov. Urobím všetko pre to, aby sa podarilo dosiahnuť zvýšenie financií z mestskej pokladnice. Popri financiách pokladám za najväčší problém projektu výkup pozemkov, pretože mesto vlastní menej ako polovicu pozemkov, ktoré zaberá súčasná križovatka. S výstavbou sa po zavŕšení všetkých uvedených krokov počíta v roku 2010.

Ďalším veľkým pripravovaným projektom, ktorý by mal výrazne zlepšiť každodenný život našich ľudí, je úprava Keltskej ulice – nová kanalizácia, vodovodné potrubie a následne nový povrch vozovky. Verím, že sa to do roku 2010 podarí.


Hovorilo sa aj o bezbariérovom prístupe na miestny úrad.

Táto myšlienka je stále živá, dúfam, že sa návrh dostane do budúcoročného rozpočtu a podarí sa zrealizovať aspoň stavebnú prípravu výťahu do našej budovy.

Ešte by som rád spomenul, že som na rokovanie MZ predložil návrh, aby bol rusovský cintorín, ktorý teraz spravuje Marianum, zverený do správy našej mestskej časti. Iste by takýto krok pozitívne ovplyvnil ceny pohrebov, pochovávať by sa mohlo aj v sobotu a nedeľu a podobne.


Spomínali ste návštevu prezidenta Ivana Gašparoviča. Hovorilo sa aj o ďalšom osude kaštieľa?

Áno, inicioval som túto tému. Výsledkom je príprava stretnutia, pretože aj pán prezident má záujem, aby sa záležitosti okolo kaštieľa pohli. Pre Rusovce je to jedna z významných výziev, dokonca sa teším, ak sa ďalší osud kaštieľa stane horúcou témou roku 2009.


Všetky plány a ich realizácia súvisia s ľuďmi, ktorí tu žijú, bývajú, pracujú... Sú tu starousadlíci, no aj „noví“ Rusovčania. Ako sa vám s nimi spolupracuje?

Starosta a jeho tím je tu pre ľudí. Bez nich by sme sa nepohli z miesta. Samozrejme, stretávam sa aj s kritikou, no aj s pochvalou. Snažím sa každého, kto príde za mnou na úrad, vypočuť, hovoriť aj o tých najdrobnejších starostiach. Rusovčania ma poznajú ako priameho človeka, kritike sa nebránim, najmä ak posúva veci dopredu. Všetkým sa vyhovieť nedá, no cením si vzájomnú korektnosť, podanú pomocnú ruku, ohľaduplnosť. Možno by som na tomto mieste vyzval „nových“ Rusovčanov k väčšej aktivite, veď často ani nevieme, akých vplyvných ľudí máme medzi sebou. Ich pomoc na pozdvihnutie Rusoviec je vítaná, dvere na úrade majú otvorené.


Čo trápi nášho starostu?

Našlo by sa toho dosť... No keď už hovoríme o našich ľuďoch, v poslednom čase ma nahnevala naša mládež – teda tí, čo sprejmi ničia náš spoločný majetok a nemajú úctu ani k súkromnemu majetku (budovám, bránam a pod.). Je smutné, keď jedni si svoju obec zveľaďujeme, premýšľame, ako čo najefektívnejšie investovať peniaze, tvoríme projekty, aby sme získali peniaze z rôznych fondov, a iní toto úsilie šmahom ruky, či lepšie povedané farbou zo sprejov, bez citu zničia... Stačí sa pozrieť, ako po pár týždňoch vyzerajú tabule náučného chodníka, a to už nehovorím o fasádach domov, zastávkach a inom priestranstve. Apelujem na rodičov: Viete, čo robia vaše deti? Samozrejme, nemyslím to všeobecne, ale aj jednotlivec vie zmariť prácu nás všetkých. A to nehovorím o tom, že peniaze na opravu pôjdu z vreciek všetkých Rusovčanov.

Ďalšou vecou, ktorá nás takmer nič nestojí, no pre výzor obce znamená veľa, sú priestory pred jednotlivými domami. Myslím, že keď si poupratujeme vo dvore, vysadíme nejakú tú zeleň, mohli by sme si podobne skrášliť aj priedomie. Čo na tom, že je to verejné priestranstvo? Iste by boli naše Rusovce ešte krajšie... Samozrejme, chvála patrí tým, ktorí tak činia.


O ďalších plánoch, aktivitách, každodenných problémoch sa pozhovárame nabudúce. Blížia sa koncoročné sviatočné chvíle – čo si zaželáme?

V prvom rade zdravie – bez neho sú všetky plány zbytočné... Popri ňom si zaželajme, aby sme každý pre naše Rusovce urobili v nastupujúcom roku o malý kúsok viac, ako v tom uplynulom. Určite sa nám tu bude spoločne ešte lepšie žiť.

 

 

Za rozhovor ďakuje

Beata Vrzgulová