Váš vzťah k hudbe sa teda formoval od útleho detstva.

Rodičia spievali v Lúčnici a odkedy si pamätám, spievajú v Speváckom zbore mesta Bratislavy, takže doma som mala k hudbe blízko. Navyše otec bol zamestnaný v SĽUK-u, nie však ako umelecký pracovník, no ani v práci nemal k umeniu ďaleko. Ja som začala navštevovať ĽŠU, pokračovala v štúdiu hry na husliach na konzervatóriu. Po skončení štúdia som prešla viacerými hudobnými telesami, hrala som v Slovenskom rozhlase i na Novej scéne, až som „zakotvila“ v SĽUK-u, kde som  jedenástu dvanástu sezónu.

SĽUK oslavoval krásne výročie – šesťdesiatiny. Boli prípravy na oslavy náročné?

Prípravy sa sústredili   na letné mesiace, všetko vrcholilo najmä v septembri. „Oprášili“ sme to najlepšie, čo sme za mnohé roky predviedli, s nácvikom sme sa riadne popasovali, no výsledok stál za to. Myslím, že publikum prijalo naše prezentácie veľmi priaznivo, mali sme dobré pocity. Oslavy však už máme za sebou, práve v tomto sviatočnom  období hráme niekoľko vianočných koncertov a čakajú nás ďalšie zaujímavé projekty.

Sú  predvianočné koncerty niečím výnimočné?

Nuž, samozrejme, atmosférou, tým, že s nami vystupujú deti s koledami, že ľudia  sú sviatočne naladení. Hrali sme vo viedenskom kostole Pfarre Maria Heitzing, v jezuitskom Kostole  Najsvätejšieho Spasiteľa v Bratislave a  Katedrále Najsvätejšej Trojice v Žiline, spievali s nami bývalé členky speváckeho zboru SĽUK-u aj sólisti.  Všade to boli príjemné vystúpenia, malé zastavenie pred blížiacim sa zhonom.

Čo okrem hrania má v ľudovom orchestri na starosti primáška?

Naše hudobné teleso má sedem členov a ja ako primáška zabezpečujem konkrétne nacvičovanie jednotlivých čísel a pri vystúpeniach orchester vediem. Nacvičujeme hudbu  k tanečným a speváckym vystúpeniam, máme však aj samostatné hudobné čísla.

V tomto orchestri hrá na violu aj váš muž. Ste naňho pri nácvikoch prísnejšia ako na iných?
Nie, určite nie. Je veľmi dobrý hudobník a dôvod na prísnosť určite nemám. On si však myslí, že prísna som.

Ste matkou troch detí, najmladšia dcéra Hanka má 8 rokov, stredná  Zuzka 13 a syn Janko 14. Vediete ich k hudbe?

Dievčatá chodia spievať  do Čunovského kŕdla, najmä najmladšiu spievanie veľmi baví. Zuzka chodila na husle, no už ich odložila, teraz skúša hru na tomto nástroji Hanka v ĽŠU. Janko má „starosti“ primerané svojmu veku a ak mám jeho vzťah k hudbe a tancu vyjadriť jedným slovom , tak poviem (s úsmevom): rezistentný.

Akú  hudbu počúvate vy?

Je to veľmi rôzne, nemám vyhranený záujem. V poslednom čase počúvam menej, no keď si už niečo pustím, potrebujem počúvať sústredene, hudbu musím vnímať naplno, neviem ju brať iba ako kulisu. To však neplatí napríklad o rádiu, ktoré si môžem pokojne pustiť a popri tom robiť niečo celkom iné. 
 

Blížia sa sviatky, ako vo vašej rodine prežívate Vianoce?

Vianoce sú veľmi milé sviatky, najmä keď sú deti malé, keď pomáhajú  pri pečení, zdobení stromčeka, keď sa netrpezlivo  tešia na darčeky a prekvapenia... Aj tento rok naisto zalistujeme v zažltnutom zošite so starými dobrými tradičnými koláčikmi a osvedčenými receptami a spolu s dcérami niečo chutné upečieme. Zvyčajne sú to medovníčky, vanilkové rožteky, medvedie tlapky – nuž všetko, čo máme na Vianoce radi. Samozrejme, aj teraz majú pre mňa veľké čaro, cením si najmä, že sme spolu celá rodina. Na stole máme tradičné sviatočné jedlá – oblátky, med, rybu, zemiakový kyslý šalát, rozkrojíme jabĺčko, vylúskneme orechy... A po polnoci, keď sa už netreba postiť, si dožičíme aj dobrú bohatú kapustnicu. 

Spomínali ste aj sviatkovanie na chalupe...

Vianoce v Liptove v starom domčeku bývajú fantastické.  Zahreje nás aj rúbanie dreva, kým sa chalupa rozkúri... Štedrý večer tam má inú atmosféru ako v Bratislave, najmä keď poriadne nasneží a prituhne. A aj keď možno nemáme to pravé pohodlie, chodievame tam veľmi radi. Tento rok ešte nie sme napevno rozhodnutí, kde budeme sviatkovať.

Aj si zaspievate ako správna hudobná  rodina?

A viete, že ste ma zaskočili? Nie, pri stromčeku nespievame. Asi máme toho profesionálneho hrania a spievania za celý rok dostatok. Znejú však krásne slovenské koledy...

Za rozhovor ďakuje

Beata Vrzgulová