Začínali ste ako elektrotechnik, ale, našťastie, objavili ste špeciálnu pedagogiku, a to vás priviedlo až sem.
Vyštudoval som odbor psychopédia na Katedre špeciálnej pedagogiky Pedagogickej fakulty UK v Trnave. Ako mladému adeptovi o toto päťročné štúdium mi znelo psychopédia podobne ako psychológia. Problematika ma tak zaujala, že aj po skončení štúdia som zostal sedem rokov pracovať na katedre. Bola to moja „teoretická" príprava. Potom som išiel do praxe dokazovať, ako to treba robiť naozaj.

V roku 1985 ste prišli ako riaditeľ do zariadenia na Javorinskej, dobudovali ste ho a rozšírili, zriadili denný pobyt pre dospelých s mentálnym postihnutím. Vtedy to bolo prvé takéto zariadenie na Slovensku. Ako vyzerá domov na Javorinskej dnes?
Rodičia vybavili, aby túto budovu dostali ľudia s mentálnym postihnutím, a ja som ju pomáhal dostavať a zariadiť. Pôvodne som nastúpil ako riaditeľ Ústavu sociálnej starostlivosti pre mládež na Lubinskej, ktorý sa neskôr zlúčil s tým novovzniknutým na Javorinskej. Dnes je tu 56 klientov na dennom a 9 na celoročnom pobyte. Prioritou sú pracovno-terapeutické činnosti, preto klienti pracujú v keramickej dielni, dielni na výrobu ručného papiera či darčekových predmetov. Za posledné obdobie sa mi podarilo zabezpečiť v rámci projektov finančné prostriedky na vykurovaný skleník a „Čarovnú záhradu", ktorej dominantou je vyše 50-metrová skalka. Mám radosť, že sa mi podarilo nájsť a zapáliť pre vec ďalších spolupracovníkov, veď ak je prostredie pekné, aj ľudia sú krajší, lepšie sa im pracuje a komunikuje. Založili sme aj bylinkovú záhradu a v budúcnosti uvažujeme nad predajom citrusových sadeníc zo skleníka a liečivých byliniek zo záhrady.

Svoju aktivitu ste rozšírili, už pred takmer 20 rokmi ste sa podieľali na zriadení chráneného bývania v Rusovciach a plánujete rozšíriť sieť podporovaných bývaní. Aké sú vaše doterajšie skúsenosti?
Keď dostanú ľudia s mentálnym postihnutím „trocha slobody", priam prekvapí, ako sa vedia rozvinúť. Rodičia sú zvyknutí na zaužívané stereotypy a často nemajú potrebný odstup, preto neveria, že je to možné. Ukazuje sa, že treba robiť intenzívnu osvetu. Niektorí rodičia príliš ochraňujú svoje deti pred realitou života, ktorú by mali poznať. Moje doterajšie skúsenosti z Podporovaného bývania Gerulata v Rusovciach (predtým chráneného bývania) sú pre mňa veľmi inšpirujúce a sú vážnou výzvou do budúcnosti. Som presvedčený, že práve tieto poznatky mi umožnia zriadiť podporované bývanie v byte pre dve obyvateľky z Rusoviec, ktorým je bývanie tam už „pritesné". Skrátka, za čas pobytu v ňom „vyrástli" tak, že sa spoločne chceme pokúsiť o ich ešte samostatnejší život.

Okrem týchto profesionálnych aktivít ste sa však podieľali aj na množstve iných komunitných akcií v Rusovciach. Ktoré z nich vás najviac oslovili?
Tak toto je naozaj ťažká otázka, to ako keby ste sa opýtali, ktoré z vašich detí máte radšej.
Za dvadsať rokov činnosti Kresťanskej ligy pre pomoc mentálne postihnutým na Slovensku v Rusovciach ich bolo neúrekom. Čím dlhšie som v Rusovciach pôsobil, tým viac som si uvedomoval, že práca zameraná na integráciu ľudí s mentálnym postihnutím musí oslovovať a byť prospešná pre celú komunitu. Preto sa so spolupracovníkmi aktívne podieľame na zabezpečovaní podmienok pre činnosť starých občanov - dôchodcov v Dennom centre (Klube dôchodcov), kde naši klienti z Podporovaného bývania Gerulata pomáhajú pri obsluhe a udržiavaní týchto priestorov. Snažíme sa, najmä v mesiaci úcty k starším, či pri príležitosti Dňa matiek, resp. Dňa žien prispievať zabezpečením kultúrno-spoločenského programu k dôstojnému priebehu osláv. Medzi najúspešnejšie aktivity patrí Gerulata Cup - integrované športové hry v stolnom tenise, ktoré spolu s miestnou základnou školou budeme tohto roku organizovať už podvanásty raz. Aj touto akciou sa prostredníctvom športovcov - žiakov základných i špeciálnych škôl, resp. zariadení sociálnych služieb dostávajú Rusovce do povedomia širokej bratislavskej verejnosti, dokonca aj v zahraničí.

Od začiatku mojej činnosti v Rusovciach som podvedome pociťoval nedostatok kultúrnych podnetov. Preto som so svojimi spolupracovníkmi, najmä s akad. maliarom Dušanom Sekelom, usporiadal niekoľko výstav výtvarných prác i keramiky s dôrazom na integráciu. Zapojili sme do nich nielen ľudí s mentálnym postihnutím, ale aj deti z materskej a základnej školy. Mojím zatiaľ nesplneným želaním je obohatiť spoločenský život v Rusovciach o divadlo hercov s mentálnym postihnutím. Prvé predstavenie budú mať azda možnosť vidieť Rusovčania už začiatkom tohto leta.

Všetci, čo vás poznajú, vedia, že vašou srdcovou záležitosťou je Folklórny súbor Javorček.
Folklórny súbor Javorček tvoria tanečníci s mentálnym postihnutím, ktorí vystupujú v rámci integrovaných programov s rovesníkmi z Folklórneho súboru Lipa (bývalý Dimitrovec). Súbor je výnimočný v celej Európe. Preto chcem v začatej práci pokračovať aj naďalej a pokúsim sa priviesť ho do Rusoviec. Máme tu výborný Detský folklórny súbor Gerulata, máme tu špičkový folklórny súbor SĽUK, tak prečo nie aj Folklórny súbor Javorček?

Čím vás motivujú ľudia s mentálnym postihnutím?
Sú to pravdiví ľudia, čisté duše, ich myslenie nie je naivné, ale čisté - toto človeka ženie, nabíja... Podľa mňa sú tu, aby nám ostatným ukázali, aký má byť človek s veľkým Č. V poslednom čase som bol pre množstvo povinností medzi nimi málo, a tak sa teším na nové pôsobisko v Rusovciach, kde s nimi budem tráviť každý deň.Pri príležitosti životného jubilea udelil J. Škottovi predseda Bratislavského samosprávneho kraja P. Frešo Pamätný list predsedu, ktorý je každoročne udeľovaný fyzickým alebo právnickým osobám, ktoré sa významným spôsobom zaslúžili o rozvoj kraja a propagáciu Bratislavského kraja doma alebo v zahraničí.

Za rozhovor ďakuje Beata Vrzgulová (Pri rozhovore boli použité materiály z časopisu Informácie ZPMP v SR č. 5-6/2010.)