Hlasoval som proti takto vyjadrenej povinnosti. Návrh VZN bol väčšinou ostatných  poslancov prijatý.  Stručne rekapitulujem svoj argument. Článok 20, ods. 3 Ústavy SR vo veci vlastníctva má jednu vetu, a tá znie: „Vlastníctvo zaväzuje.“ Tak prečo by mal mňa a nás všetkých vlastníkov najmä rodinných domov (RD) chodník k niečomu zaväzovať, ak sme nie jeho vlastníkom? Odzneli už názory niektorých právnikov, v minulosti aj na zasadnutí nášho MZ, že v prípadoch súdneho konania na náhradu škody, ktorú by si spôsobila iná osoba na nezabezpečenom chodníku (napríklad pád na poľadovici), by vlastník (správca, užívateľ) priľahlej nehnuteľnosti mohol na súdnom spore proti poškodenému, s odvolaním sa na Ústavu SR, uspieť.

        Nuž ale keď zatiaľ povinnosť, tým aj zodpovednosť. Ako si predstaviť „pohotovosť“, aby za každých okolností bol chodník vlastníkom (správcom, užívateľom) včas uprataný a inak pre bezpečnú schodnosť zabezpečený? Asi tak, že jednoducho nebudeme opúšťať svoje priľahlé nehnuteľnosti, aby sme bezpečne, najmä v zimnom období, monitorovali stav chodníkov a včas na nich zasahovali najmä proti snehu a poľadovici. A zimné obdobie už máme „na krku“.

        Zdôrazňujem, že toto moje stanovisko nie je proti individuálnym (ani mojím) iniciatívam starať sa aj o schodnosť chodníkov. Ale je proti snahám uvaliť prípady vážnych zodpovedností, napríklad za úrazy iných osôb, na tých, ktorí chodník nevlastnia. Uvítal by som v danej problematike spoluprácu s právnikom, zvlášť špecializovaným na štátne právo, aby sme raz navždy, v záujme prinajmenej každého vlastníka RD na území celej SR, túto problematiku dostali do rámca už citovaného znenia Ústavy SR.

RNDr. Alexander Berkovič, poslanec MČ