Za akého stavu si na tento štadión prišiel, k akým podstatným zmenám prišlo?

Som tu správcom už takmer 10 rokov. Keď som prišiel, hracia plocha  a celé ihrisko doslova chátrali. Dnes, po rokoch, je to už o inom. Máme kvalitnú hraciu plochu a objekt, o ktorom sa naši návštevníci, ako aj športoví funkcionári, hráči, rozhodcovia, delegáti a iní vyjadrujú len pochvalne, až s údivom. Zmena však nenastala šibnutím čarovného prútika. Je výsledkom nadšenej práce zanietených funkcionárov, hráčov a tiež iných sympatizujúcich. Osobne som v rámci svojich schopnosti pre túto dnešnú krásu odovzdal, čo som vedel a vládal.     

Hovorí sa, že ak ide o konkrétnu prácu v tomto areáli, si aj ako „dievča pre všetko“. Ako je to teda s tým „dievčaťom“ a chlapom?

Je fakt, že som považovaný aj za to „dievča“. Je to však zásluha mojej manželky Márie, ktorá sa veľmi svedomito stará najmä o pranie dresov a upratovanie objektu. Veľmi si vážim jej spoluprácu, a nie som sám. A pokiaľ ide o toho chlapa: okrem manuálnej práce viem aj sám vyprodukovať kopu remeselných vecí pre potreby tohto štadióna.   

Je to „len“ vzťah k futbalu, alebo si bol aj aktívnym futbalistom?

Dá sa povedať, že takmer polovicu doterajšieho života som bol aj aktívnym futbalistom – brankárom  a obrancom. Aj táto aktivita mi veľa dala, aby som vedel ľudsky správne a aktívne spolunažívať v kolektíve. Veď futbal posilňuje nielen fyzickú zdatnosť, ale správne orientuje aj duševnú činnosť človeka. Je to ako s tým pivom – jeden za všetkých, všetci za jedného. Je to jednoducho – o kolektíve (dodáva s úsmevom).

Som toho názoru, že dnes už popri Gerulate a iných pozoruhodnostiach v Rusovciach získal významnejšie postavenie aj nášho futbalový štadión v podobe, ako ho dnes poznáme. Venuje sa tomuto faktu u nás dostatočná pozornosť?

Ako sa to zoberie. Z hľadiska samosprávy v Rusovciach, ktorá nás čiastočne  finančne dotuje z rozpočtu MČ, je tá pozornosť na úrovni možností. Čo nás však teší, je, že výrazný nárast za posledné roky v počte spoluobčanov, a tým aj detí – najmä v nových obytných lokalitách, pociťujeme aj v prihlasovaní detí do nášho MFK, najmä do našej najmladšej žiackej kategórie – do prípravky. Veď čo môže byť príťažlivejšie a užitočnejšie pre mladých chlapcov, ale aj dievčatá, než zdravo využívať voľný čas aj športovaním, namiesto napríklad nadmerného vysedávania pri počítačoch, televízii, bezcieľneho túlania, ktoré môže viesť až k nežiaducim závislostiam...? Máme pre našu mládež i naďalej otvorenú náruč.

V strede diváckej zóny, zo strany kabín, je akési betónové „mauzóleum“ osadené zopár lavičkami. Už dlhodobejšie sa tam očakáva dobudovanie malej krytej diváckej tribúny. Nebolo by možné, zatiaľ improvizovane, v rámci svojpomoci, osadiť okolo tohto betónového základu zopár  oceľových stĺpov a celé prekryť napríklad pozinkovaným plechom? Vznikol by dočasný prístrešok pre divákov.

Ja osobne som za postup, ktorý znamená riadne stavebne doriešiť kryté miesto pre divákov. Viem, že náš výbor MFK robí potrebné kroky na získanie sponzorov. Zatiaľ sú čiastočne úspešné.

Koľko hodín denne priemerne odpracuješ v sezóne jar/jeseň v areáli tohto štadióna? Koľko to robí zmluvne a koľko v skutočnosti?

Je toho určite viac, ako znie zmluva. To by nestačilo... Jednoducho povedané – ihrisko je môj druhý domov. Preto nikdy nepočítam, čo za to, ale vždy sa zapodievam tým, čo ešte treba urobiť.

Tibor, na záver ďakujeme za rozhovor a želám ti v práci pre šport v Rusovciach i naďalej veľa zdaru. Nech ťa i naďalej, aj s tou jemne „hrkútajúcou“ motorovou kosačkou a tvojou typicky dobrou náladou stretávame  na zvyčajnej trase, a to cez Balkánsku na štadión a  späť domov.