• Za základ histórie slúžia dokumenty z archívov. V tomto prípade nám takéto dokumenty chýbajú. Niekoľko tabúľ v kostole a pamiatkových nápisov na jednotlivých zariadeniach kostola, ktoré dávnejší členovia cirkvi darovali s napísaným alebo vygravírovaným venovaním, a niekoľko svedeckých výpovedí bývalého filiálneho kurátora a kostolníka v jednej osobe – lokálpatriota Samuela Zaklaiva, ktorý patri medzi pôvodných obyvateľov Rusoviec, nám môžu slúžiť ako historické pramene.

• Rusovce mali nielen dnešné dva kresťanské kostoly, ale aj pohanský chrám, ktorý Rimania zasvätili svojmu hlavnému bohu Jupiterovi. Jeho základy sa nachádzajú za rímskokatolíckym kostolom. Z toho vyplýva, že človek je náboženský tvor, či si to uvedomuje, alebo nie. To pripomenul aj apoštol Pavel aténskym vzdelaným Grékom na Areopágu, kde našiel oltár s nápisom: ,,Neznámemu Bohu“ a doslova Aténčanom povedal: „Nuž toho, ktorého vy neznáte a predsa ctíte, ja zvestujem.“ (Sk.17,22-23). V Rusovciach je viac cirkví. Najväčšia je cirkev rímskokatolíckeho vierovyznania s najväčším kostolom. Menšia bola a je cirkev evanjelického vierovyznania. Hneď‘ po začatí reformačných snáh prekvitala a mala síce menši, ale útulný kostol. Najmenšia je cirkev helvétskeho vyznania (kalvínska), ktorá je bez kostola.

• Pôvodní členovia evanjelickej cirkvi boli nemeckej národnosti, ktorí podobne ako na druhej strane Dunaja „Prešpuráci“, boli trojjazyční. Evanjelikov nemeckého pôvodu, s výnimkou pár rodín, vysídlili po druhej svetovej vojne do Nemecka alebo Maďarska. Vo väčšine to boli tí, ktorí mali k cirkvi aj ku kostolu blízky vzťah. Doteraz, ak prídu na Slovensko, navštívia aj kostol v Rusovciach. Cirkevný zbor mal aj dve ďalšie budovy pri kostole. V jednej z nich bola evanjelická škola. Budovy v čase socialistického zriadenia poštátnili a neskôr predali súkromníkom.

• Kostol evanjelickej cirkvi a. v. bol postavený a posvätený 15. septembra 1829. Je najmladšou sakrálnou stavbou obce. Pôvodná stavba kostola bola postavená v 20. rokoch 19. storočia. Mala podobu jednoduchého blokového obdĺžnikového pôdorysu. Svoju dnešnú podobu dostal v roku 1904. Okrem pristavania veže a sanktuária bol objekt prefasádovaný v neoslohovom duchu s architektonickým akcentom na vežu. Jej plocha je členená v prízemí bosážou, v hornej časti rustikou. Jednotlivé podlažia veže sú oddelené oblúčkovým vlysom. Z 1. polovice 19. storočia je hlavný oltár so stĺpovou drevenou architektúrou s obrazom zobrazujúcim Ukrižovaného a rovnako drevená krstiteľnica s vekom so súsoším Kristovho krstu. Z mobiliáru kostola si najväčšiu pozornosť zaslúži organ. Postavil ho bratislavský organár rakúskeho pôvodu Anton Schänhofer v roku 1885. Je jedným z jeho troch známych organov. Organ je zrekonštruovaný a funkčný dodnes. Zhodenou bombou počas II. svetovej vojny bola pravdepodobne narušená statika kostola, boli poškodené aj vzácne lustre. V roku 1969 zaviedol S. Zaklai do kostola elektrické osvetlenie.

• Cirkevný zbor v roku 1854 umiestnil v kostole dve pamätné tabule: venované darcovi oltárneho obrazu Rudolfovi Habermayerovi a darcovi väčšieho zvona Johannovi Schiessierovi.

• Rusovce patrili istý čas cirkevne do Rajky v Maďarsku. Možno, že tam sa nachádzajú aj dokumenty, z ktorých by sa dala história cirkvi doplniť a spresniť. Rusovce patria do cirkevného zboru v Petržalke, ktorý si po revolúcii 1989 postavil moderný priestranný kostol. Petržalka bola predtým odkázaná na kostol v Rusovciach. V tom je história rusovského cirkevného zboru omnoho staršia.

Skrátené, spracované podľa podkladov Jozefa Juráša