Okrem nášho DFS Gerulata som mala možnosť vidieť Prvosienku, Lúčku, Poleno, Kobylku, Čečinku, spevácky ČRIP, ľudovú hudbu z Čičmian, píšťalkára z Podpoľania, malých goralov z Liesku, deti spod Rosutca.

        Majstrovstvo a dlhoročné  vyhľadávanie talentov prof. Štefana Nosáľa umožnilo nám divákom „poprechádzať" sa po krásnych regiónoch Slovenska. Bola som hrdá, že jeho prísne oko vybralo do programu NAŠE deti. V roku 2002 sa ho zúčastnilo omnoho viac súborov, čo dokazuje, že i vo folklóre sa sprísnili kritériá, ktoré umožňujú účasť na takýchto zaujímavých projektoch.

        Bol to jednoducho ďalší úspech GERULATY – hoci som mala dlane spotené od nervozity, pretože po našom PALICOVOM tanci nasledoval ten lúčničiarsky. Nebolo sa treba báť, chlapci to zvládli. Takisto ako HÚSKY s dievčatami. Videla som nadané malé „drobce", aj takmer dospelých tanečníkov, šikovných hudobníkov i spevákov s krásnym hlasom. K vystúpeniu LÚČNICE niet čo dodať. Profesionálne stvárnenie a krásne kroje zaručujú dušu hladkajúci folklórny zážitok. V ten krásny jesenný pondelok Betka Uhráková opäť žala úrodu dlhoročnej práce a my, čo sme to videli na vlastné oči, tiež. ĎAKUJEME.

       Na záver mi nedá, aby som neprejavila trošku ľútosti nad tým, že v roku 60. výročia založenia SĽUKu sa nenašiel kúsok miesta na prezentáciu práce DFS Gerulata, ktorý, ako všetci vieme, vedie dlhoročná sólistka tohto slovenského fenoménu. Malý mráčik mi však nezoberie krásny zážitok a chuť naďalej podporovať NAŠE deti v tom, čo robia.

Žofia Vrábová