V ohlasovni požiarov sme 26. januára 2011 o 16.10 hodine prijali oznámenie o topiacom sa psovi na Malom candli - „psačáku". Prelomil sa pod ním ľad. Prvá informácia bola, že je niekoľko metrov od brehu a v ľadovej vode je už vari hodinu. Vybavení rebríkom a lanom (čo je jediná naša výbava v takomto prípade) sme do piatich minút boli na mieste. Skutočnosť bola odlišná. Pes bol cca 15 - 20 metrov od brehu uväznený v preborenej ľadovej ploche, v topiacom sa ľade nebol možný k nemu z brehu prístup. Videli sme o život statočne bojovať zviera, ktoré nemalo už ani toľko síl, aby zabrechalo. Tak nás zaujal jeho boj o život, že sme ihneď prizvali na pomoc profesionálov s presným popisom miesta a požadovaným vybavením. Lenže prišiel špeciál, ktorý si ešte musel prerezávať cestu chodníkom. Bol to iba pes...

Znovu sme požadovali záchranárov, vybavených člnom alebo pontónom. Čas bežal, pes bojoval a osem chlapov nemohlo nič, len sa bezmocne prizerať. Po pol hodine prišli záchranári - nečudo, z mesta, v popoludňajšej špičke. Desať minút pred ich príchodom pes poslednýkrát zabojoval. Nepomohlo. Ponoril hlavu do vody a my sme už vedeli, že je koniec. Záchranári v neoprénoch s použitím ľahkého skladacieho pontónu už za tmy vytiahli stuhnutého utopeného psa. Bez identifikačnej známky, len s obojkom proti blchám. Podľa vyjadrenia veterinára, aj keby sme ho boli hneď vytiahli, po dvojhodinovom pobyte v ľadovej vode musel byť taký podchladený, že by nebol prežil.

Za tie dve hodiny strávené v chlade a bezmocnosti sme prebrali veľa otázok:

1. Úplne najstrašnejšou bola predstava, že by išlo o dieťa, nie ťažšie ako ten pes. Veď koľko detí sa preháňa na zamrznutej ploche, často bez dozoru!

2. Bol to prvý prípad takejto záchrany, na akú nie sme materiálne vybavení. Pre nás je to inšpirácia na výrobu takéhoto pontónu, zasa niekoľko sobôt brigády, ale je to riešiteľné.

3. VZN 5/2008 o voľnom pohybe psa, jeho dodržiavanie, resp. porušenie. Je zakázaný voľný pohyb psa, zákaz sa týka predovšetkým verejných plôch, lesoparku a vodných plôch, označenie psa identifikačnou známkou na obojku. Neobstojí tvrdenie, že pes je priateľský, hravý. Ak v lese stretne srnčiu zver a bude sa chcieť s ňou „pohrať", ako by sa asi zachoval člen poľovného združenia, komu by v hre zabránil?

4. Dvanásť mužov, z ktorých aspoň tí profesionálni hasiči mohli byť využití inde, si po zásahu, ktorý nemal dobrý koniec, povedalo: Zoberme to ako cvičenie.

5 . Opäť to bolo zlyhanie koruny tvorstva, porušenie takmer všetkých ustanovení VZN o voľnom pohybe psa. Je to ťahajúci sa problém „psíčkarov" a netýka sa len zimy. Mal by byť mementom pre všetkých majiteľov psov. Nikomu by som neprial pozerať do očí prosiacich o pomoc a pritom byť bezmocný.

Aj keď bol to „iba" pes...


Viktor Chalás