• Zmienku si zasluhujú zvlášť jednoduché znázornenie Ježiša Krista s krížom na pleciach, vyryté do rímskej strešnej krytiny, ďalej predmety s vyobrazeným Kristovým monogramom a kahance s kresťanskými motívmi ryby a kotvy. Aj keď tieto nálezy nie sú príliš početné, predsa svedčia o tom, že medzi obyvateľmi kastela Gerulata boli aj nejakí kresťania, ktorí síce pravdepodobne nemohli vyznávať vieru verejne, no vnášali kresťanského ducha do bežného každodenného života.
  • O prítomnosti kresťanov na území Rusoviec v nasledujúcich obdobiach máme, žiaľ, iba veľmi málo presných informácií. Je pravdepodobné, že aj tu pôsobili nemeckí kresťanskí misionári. Svedčí o tom aj starobylé patrocínium sv. Víta, Modesta a Krescencie, ktoré zavádzali práve títo misionári a ktorých pôsobenie na týchto územiach definitívne končí niekedy v 10.-11. storočí. Súčasný Kostol sv. Víta je síce pamätnou tabuľou nad bočným vchodom datovaný až od r. 1613, ale nie je vylúčené, že na tomto mieste stál aj starší, stredoveký kostol zasvätený práve sv. Vítovi, rímskemu vojakovi, a jeho vychovávateľom manželom sv. Modestovi a sv. Krescencii. Vzhľadom na starobylosť tohto patrocínia nie je tiež vylúčené, že kostol s rovnakým zasvätením mohol stáť už v ranom stredoveku aj niekde inde na území Rusoviec.
  • Súčasný farský kostol je zasvätený sv. Márii Magdaléne. Postavený bol v r. 1662 a vysvätil ho rábsky biskup Széchényi v roku 1669. Farnosť na území Rusoviec však musela byť zriadená omnoho skôr, nakoľko sú náznaky o existencii farskej školy už v 15. storočí.
  • Historická dokumentácia od 17. storočia je, prirodzene, bohatšia. Jednoznačne svedčí o tom, že obyvateľstvo Rusoviec bolo majoritne kresťanské a že jeho život bol neodmysliteľne spojený s praktizovaním ich kresťanskej viery. Dokladom toho sú aj ďalšie početné sakrálne pamiatky na území Rusoviec, ako napr. starobylé kríže, stĺp Najsvätejšej Trojice, sochy svätých a kaplnky.
  • Okrem katolíckych veriacich boli v Rusovciach od obdobia reformácie vždy prítomní aj veriaci evanjelického vierovyznania, ktorí si v 20. rokoch 19. storočia postavili tiež svoj kostol.
  • Jubilujúce Rusovce majú teda skutočne veľmi bohatú aj kresťanskú históriu. Je však stále otvorená a jej pokračovateľom sa môže stať každý z nás – a to nielen vytváraním nových hmotných kultúrnych pamiatok, ale predovšetkým každodenným životom vo vernosti evanjeliu Ježiša Krista.

 

Milan Sova,

správca rímskokatolíckej farnosti